O mne
Peter Duchovič
Svadobný fotograf
Som Peter
Som fotograf, technický typ a človek, ktorý má rád, keď veci dávajú zmysel.
Fotografovaniu sa venujem už viac než dvadsať rokov. V rokoch 2001 až 2004 som fotografoval pre univerzitný časopis, v rokoch 2006 až 2010 som sa venoval produktovej a reklamnej fotografii a od roku 2010 fotografujem svadby.
Skúsenosti z reklamnej fotografie dodnes využívam aj pri svadbách, najmä pri práci so svetlom, kompozíciou a detailmi.
Keď si to spočítam, svadby fotografujem už viac ako 15 rokov. A stále ma to baví. Dokonca mi za to aj platia. 🙂
Rád objavujem nové miesta
Vždy ma bavila príroda, architektúra a staré kostoly. Ešte dávno predtým, než som fotografoval svadby, sme s mojou dnešnou manželkou cestovali po Slovensku a ja som si popritom fotografoval miesta, ktoré ma niečím zaujali.
Tento zvyk mi zostal. Dnes k fotoaparátu pribudol dron a občas sa niekam vyberiem jednoducho preto, aby som sa na známe miesto pozrel z úplne inej perspektívy.
Rád som medzi ľuďmi, ale rovnako dobre mi je niekedy úplne samému.
Prečo práve svadby
Na svadbách ma baví, že aj pri dobrom pláne vždy príde niečo nečakané.
Jedna svadba je v starom kostole, druhá v stodole, niekde je ženích hodinu pred obradom ešte v bazéne a inde sa po obrade celá svadba zmení na grilovačku.
Môžem sa pripraviť, poznať program a mať plán. Nakoniec však vždy rozhodujú ľudia a to, čo sa práve stane.
Práve preto ma svadby bavia aj po toľkých rokoch. Spoznávam pri nich nových ľudí a objavujem nové miesta.
Svadby najčastejšie fotografujem v Trenčianskom kraji, najmä v okolí Trenčína, Bojníc a Prievidze. Fotím aj v Nitre a jej okolí a za svadbami rád vycestujem aj do ďalších častí Slovenska.
Ako pracujem
Pred svadbou si rád s mladomanželmi prejdem ich predstavy a vysvetlím im, ako pracujem. Vzájomná dôvera a dobrá komunikácia sú pre mňa dôležité.
Svadbu nechávam plynúť. Keď však treba, poradím, pomôžem alebo vás usmerním.
Pripravím sa. Potom improvizujem.
Veľká časť mojej práce sa odohrá ešte skôr, než vznikne fotografia.
Počas príprav si najskôr pozriem priestor, svetlo a to, čo sa práve deje. Pred obradom chcem vedieť, kde bude odobierka, ako budú stáť rodičia a odkiaľ môžem fotografovať. Pred prvým tancom sa pýtam, či bude pripravená choreografia, zdvihnutie nevesty, záklon alebo konfety.
Komunikujem s mladomanželmi, starejším aj kameramanom. Potrebujem vedieť, čo sa bude diať a kde mám byť.
Čím viac viem dopredu, tým lepšie môžem reagovať, keď sa plán zmení.
Kedy pozorujem a kedy pomôžem
Úplne neviditeľný fotograf nie som. S dvoma fotoaparátmi na sebe a občas aj s bleskami by to bolo odvážne tvrdenie.
Fotografujem čo najnenápadnejšie. Keď však môžem pomôcť alebo poradiť, rád to urobím.
Pri prípravách napríklad pomôžem nájsť vhodné miesto na šaty alebo usmerním ľudí pri obliekaní. Pred obradom mladomanželom poradím, aby sa pri príchode, výmene obrúčok či prvom bozku zbytočne neponáhľali.
Keď však obrad začne, nechám ho plynúť.
Pohybujem sa po kostole, hľadám rôzne pohľady a fotografujem mladomanželov aj hostí. Viem, kedy mám čas ísť napríklad hore k organu a kedy už musím byť späť vpredu.
Pri portrétoch vám pomôžem
Pri portrétoch vás usmerňujem viac než počas zvyšku svadobného dňa.
Najskôr si vás trochu „prešacujem“. 🙂
Ženíchovi skontrolujem vrecká, aby mu cez oblek netrčal mobil, kľúče alebo cigarety. Pri neveste si všímam účes, náhrdelník alebo kyticu.
Potom hľadám vhodné svetlo a pozadie. Pekné miesto totiž ešte automaticky neznamená dobré miesto na fotografovanie.
Začíname jednoducho. Ukážem vám, ako sa postaviť, čo s rukami alebo ako sa pohnúť. Keď treba, pokojne vám pózu predvediem sám.
Keď vidím, že sa cítite dobre, postupne uberám usmerňovanie.
Najradšej mám chvíľu, keď sa uvoľníte a začnete sa pohybovať po svojom. Vtedy už môžem iba pozorovať a fotografovať.
Sledujem aj to, čo sa deje okolo
Po rokoch už viem, ktoré situácie na svadbe prídu.
Pri odobierke sledujem objatia rodičov a krížik na čelo. Pri príhovore nefotografujem iba človeka s mikrofónom. Sledujem aj nevestu, ženícha, rodičov a hostí.
Ich reakcie bývajú často zaujímavejšie než samotný príhovor.
A potom sú chvíle, ktoré sa predvídať nedajú. Niekto sa rozplače, dieťa urobí niečo nečakané, nevesta sa začne hrať so psom alebo vznikne obyčajný rozhovor, ktorý by inak zostal bez fotografie.
Skúsenosť pomáha vedieť, čo môže prísť. Pozornosť pomáha zachytiť to, čo sa predvídať nedá.
Na hostine sledujem ľudí, nielen program
Fotografujem rozhovory, deti, reakcie ľudí aj dianie na parkete. Všímam si nielen mladomanželov, ale aj ich rodinu a hostí, aby fotografie zachytili atmosféru celej svadby.
Ľudí pri bežnom jedení nefotografujem. Výnimkou sú svadobné tradície, napríklad spoločná polievka mladomanželov alebo kŕmenie tortou.
Keď sa zotmie
Pri prvom tanci myslím na fotografiu ešte predtým, než začne hrať hudba.
Vopred sa pýtam, či máte pripravené zdvihnutie, záklon alebo inú výraznú časť choreografie. Ak áno, odporúčam tieto momenty robiť približne rovnakým smerom k hosťom. Vy ich ukážete svojim blízkym a ja viem, kde mám byť.
Rovnako dôležité je svetlo.
Inak sa fotografuje v hoteli s nízkym bielym stropom a inak v drevenej stodole alebo kultúrnom dome. Svetlo prispôsobím priestoru tak, aby boli ľudia dobre nasvietení a pritom na fotografiách zostala atmosféra parketu.
A potom už prichádza pohyb, hudba, hostia a trochu kontrolovaného chaosu.
Tam sa cítim dobre.
Dobrá fotografia musí o niečom hovoriť
Pekné svetlo a dobrá kompozícia sú pre mňa dôležité, ale samy osebe mi nestačia.
Fotografia musí mať dôvod zostať.
Človek. Reakcia. Vzťah. Situácia. Niečo z atmosféry konkrétneho dňa.
Výber fotografií je preto pre mňa rovnako dôležitý ako samotné fotografovanie. Výsledkom nemá byť množstvo podobných záberov, ale séria, pri ktorej si spomeniete, čo sa v ten deň dialo a kto tam bol s vami.
Keď práve nefotím
Keď mám voľno, rád som doma alebo na záhrade.
Postavil som si tam asi tridsať drevených vyvýšených záhonov, v ktorých pestujeme rajčiny, uhorky, cukety, cibuľu, špenát a všeličo ďalšie.
Začal som sa viac hrať aj s drevom. Vznikli z toho police, skrinka, veľký stôl na terasu a jeden dlhodobý projekt – konečne postaviť kurín.
Bavia ma počítače, technika a úpravy fotografií. Vo Photoshope si rád porovnávam pôvodný záber s výsledkom. A keď vidím, že sa úprava podarila, poviem si: áno, teraz je to ono.
Zaujíma ma aj technická stránka vecí. Web duchovic.sk si už roky spravujem sám, vrátane servera, na ktorom beží.
Aby to však nevyzeralo, že som univerzálny technik – žiarovku na aute by ste mi radšej meniť nedali.
Doma nám robia spoločnosť mačky, rád si idem zalietať s dronom a hudobne ma to najviac ťahá k melodickej elektronike. Po rokoch svadieb však už bez problémov zvládam aj ľudovky. 🙂
Technika
Na svadbu chodím s dvoma fotoaparátmi a objektívy mením podľa situácie. Pri prípravách a počas obradu môžem fotografovať takmer nehlučne, pri večernej zábave používam externé blesky a ich svetlo prispôsobujem konkrétnemu priestoru.
Keď to miesto a podmienky dovolia, beriem so sebou aj dron.
Dobrá technika mi dáva viac možností a pomáha mi zvládnuť rôzne podmienky počas svadobného dňa. Fotografie potom spracúvam v Adobe Photoshope.
Ak vám je takýto spôsob fotografovania blízky, pozrite si niekoľko celých svadieb. Na nich najlepšie uvidíte, ako vyzerá moja práca od príprav až po večernú zábavu.