Skupinové fotografie na svadbe: kedy ich fotiť a koľko času si vyhradiť?
Skupinové fotografie patria k záberom, ktoré si snúbenci často želajú už pri prvom kontakte. Napíšu mi, že chcú fotografovať obrad, gratulácie, spoločné fotografie s rodinou a priateľmi a podľa rozsahu aj časť hostiny. Platí to nielen pri veľkých svadbách, ale aj pri menších oslavách s dvadsiatimi hosťami.
Je to pochopiteľné. Na svadbu si pozývate ľudí, na ktorých vám záleží. Rodičov, starých rodičov, súrodencov, širšiu rodinu a kamarátov. Niektorí sa možno takto pokope stretnú len zriedka. Spoločné fotografie preto majú svoju hodnotu aj po rokoch.
Za roky fotografovania svadieb sa mi osvedčilo niekoľko jednoduchých postupov. Najdôležitejšie je nájsť skupinovým fotografiám vhodné miesto v harmonograme, vybrať dobré svetlo a trochu pomôcť s organizáciou hostí.
Kedy je najlepší čas na skupinové fotografie?
Mladomanželom zvyčajne odporúčam fotografovať skupiny čo najskôr, ideálne po svadobnom obrade a gratuláciách. Hostia sú vtedy ešte pokope, pekne upravení a nezačali sa naplno venovať svadobnej zábave.
Samozrejme, veľa závisí od toho, kde sa koná obrad a hostina.
Napríklad pri svadbe v Bašte Pajštún v Borinke sa prípravy, portréty, obrad aj hostina konali v jednom areáli. Po obrade a gratuláciách sme našli príjemné tienisté miesto a ešte pred privítaním na hostine sme fotografovali rodiny aj kamarátov.
Podobne to prebiehalo vo Velkeer Winery, kde sa obrad a hostina konali na jednom mieste. Hostia sa nemuseli nikam presúvať, takže fotografovanie mohlo prirodzene nadviazať na gratulácie.
Iné je to pri svadbách, kde sa obrad koná v kostole a hostina na inom mieste. Vtedy často urobíme pred kostolom jednu veľkú spoločnú fotografiu všetkých prítomných. Menšie rodinné skupiny potom môžeme fotografovať až počas hostiny.
Takto sme postupovali aj na svadbe Zuzany a Martina, ktorí mali hostinu v Hoteli Dávid v Bošanoch. Po obrade v Krásne pri Partizánskom sme pred kostolom fotografovali všetkých hostí. S ich zvolaním a organizáciou mi pomáhal starejší Dominik Krpelan.
Menšie skupinové fotografie s rodinou a priateľmi sme potom robili počas hostiny, po prvom tanci.
Takéto rozdelenie má svoje výhody. Veľká fotografia vznikne v čase, keď sú ešte všetci na jednom mieste, a jednotlivé rodiny sa môžu fotografovať neskôr, keď už nie je potrebné zhromaždiť celú svadobnú spoločnosť.
Ak sú medzi pozvanými aj ľudia, ktorí prišli iba na obrad a na hostinu už nepokračujú, je dobré odfotografovať sa s nimi ešte pred kostolom.
Spoločná fotografia všetkých hostí
Jednu veľkú fotografiu všetkých svadobčanov považujem za veľmi dôležitú súčasť svadobného fotografovania.
Je na nej celá svadobná spoločnosť – ľudia, ktorých ste pozvali, aby s vami prežili tento deň. Samozrejme, pri väčšom počte hostí už treba myslieť aj na to, ako ich rozostaviť.
Najlepšie funguje, keď môžu stáť vo viacerých radoch, napríklad na schodoch. Ak je možnosť fotografovať z balkóna alebo iného vyvýšeného miesta, rád ju využijem. Výhodou je, že na fotografii vidno viac tvárí a jednotlivé rady sa tak neprekrývajú.
Niekedy sa dá spoločná fotografia urobiť aj z dronu, ak to umožňujú podmienky na mieste a pravidlá bezpečného lietania. Nie je to však nevyhnutné. Dobrá spoločná fotografia môže vzniknúť aj s obyčajným fotoaparátom.
Skupinové fotografie aj pri krátkom fotografovaní svadby
Pekným príkladom bola svadba Márie a Erika na Bojnickom zámku.
Po obrade nasledovali gratulácie, menšie skupinové fotografie a napokon aj spoločný záber všetkých hostí. Pri veľkej fotografii som využil schody na nádvorí. Ja som fotografoval zhora a svadobčania stáli podo mnou.
Išlo o menšiu svadbu a fotografovanie hostiny nebolo súčasťou objednávky. Po spoločných fotografiách sme sa preto rozlúčili. Svadobné portréty sme fotografovali až o týždeň neskôr.
Aj pri kratšom fotografovaní tak môžu vzniknúť všetky dôležité spoločné fotografie. Len treba dopredu vedieť, koľko času na ne máme a kde ich urobíme.
Ako prebieha fotografovanie jednotlivých rodín a kamarátov?
Možno si predstavujete fotografa, ktorý stojí so zoznamom mien a postupne vyvoláva jednotlivé rodiny. Aj tak sa dá skupinové fotografovanie zorganizovať, ale na mojich svadbách to väčšinou funguje jednoduchšie.
Najskôr sa fotografujeme s rodičmi a starými rodičmi, potom sa pridávajú súrodenci, širšia rodina a postupne kamaráti. Niektoré skupiny majú štyroch či piatich ľudí, iné pokojne viac ako desať.
Mladomanželia si sami zavolajú ľudí, s ktorými chcú mať fotografiu. Svadobné mamy často pomáhajú zvolávať príbuzných a podľa potreby sa zapojí aj starejší.
A keď vidím, že už nikto neprichádza, jednoducho sa opýtam: „Kto sa ešte nefotil s mladomanželmi?“
Väčšinou sa ešte niekto nájde.
Je to taký organizovaný chaos, ale v pohode. Ľudia sa postupne striedajú, niekto ešte zavolá bratranca, ďalší si spomenie na kamarátov a všetci sa odfotografujú.
Treba mať pripravený zoznam skupinových fotografií?
Nie nevyhnutne.
Mladomanželia mi väčšinou neposielajú presný zoznam všetkých rodinných kombinácií. Ak však máte konkrétne fotografie, na ktorých vám veľmi záleží, pokojne si ich spíšte.
Taký zoznam môže pomôcť najmä pri početnejšej rodine, komplikovanejších rodinných vzťahoch alebo vtedy, keď niektorí hostia potrebujú odísť skôr.
Pri väčších svadbách môže byť užitočný aj jeden človek, ktorý pozná obe rodiny a pomáha ľudí zvolávať. Nemusí to byť automaticky svedok. Ten sa často potrebuje fotografovať tiež.
Ďalšou možnosťou je zvolávanie hostí podľa jednotlivých stolov. V takom prípade však nemusia fotografie vznikať priamo pri jedálenských stoloch. Hostia môžu postupne prichádzať na jedno vybrané miesto.
Dôležité je nájsť spôsob, ktorý bude vyhovovať konkrétnej svadbe. Netreba zavádzať zložitú organizáciu tam, kde stačí trochu spolupráce.
Koľko času zaberú skupinové fotografie?
Na túto otázku neexistuje jedna presná odpoveď.
Nedávno som si kvôli tomu pozrel pôvodné RAW súbory z jednej svadby. Podľa času prvej a poslednej fotografie trvalo skupinové fotografovanie pri približne päťdesiatich hosťoch okolo tridsať minút.
Na inej svadbe sme to zvládli približne za dvadsať minút.
Nie je to však čas, ktorý sa dá zaručiť na každej svadbe. Záleží na počte jednotlivých skupín, ochote hostí spolupracovať a na tom, či ich treba zvolávať z rôznych častí areálu.
Svoju úlohu zohráva aj samotné fotografovanie.
Z jednej skupiny totiž nerobím iba jeden záber. Vždy fotografujem viackrát, pretože niekto môže žmurknúť, zatvoriť oči alebo sa pozrieť iným smerom.
Preto ľudí upozorním, aby sa pozerali priamo do môjho fotoaparátu. Z viacerých záberov potom môžem vybrať taký, na ktorom všetci vyzerajú dobre.
Keď fotografujú aj hostia na mobily
Pri skupinovom fotografovaní sa často stáva, že vedľa mňa stoja ďalší hostia s telefónmi. Niekto si chce urobiť vlastnú fotografiu, ďalší mi dokonca podá mobil, aby som ho odfotografoval ja.
To mi neprekáža.
Problém nastane až vtedy, keď sa polovica skupiny pozerá do môjho fotoaparátu a druhá polovica na mobil niekoho vedľa mňa.
Väčšinou preto nechám najskôr vzniknúť fotografiu na telefón. Potom všetkých požiadam, aby sa pozerali na mňa, a urobím niekoľko vlastných záberov.
Radšej odfotografujem jednu skupinu viackrát, než by som mal odovzdať fotografiu, na ktorej má niekto zatvorené oči.
Kde fotografovať? Svetlo je dôležitejšie než najkrajšie pozadie
Pri výbere miesta na skupinové fotografie sledujem predovšetkým svetlo.
Predstavte si desať ľudí stojacich vedľa seba. Piati sú na priamom slnku a ďalší piati v tieni. Výsledná fotografia nebude pôsobiť dobre, pretože tváre budú osvetlené veľmi rozdielne.
Preto hľadám miesto, kde bude svetlo na všetkých ľudí dopadať čo najrovnomernejšie. Ideálne s príjemným pozadím, ktoré nebude odvádzať pozornosť.
Niekedy je vhodnejšie obyčajnejšie miesto v tieni než najkrajšia časť areálu na ostrom slnku.
Zároveň potrebujeme dostatok priestoru, najmä ak sa fotografuje početnejšia rodina. Ľudí treba rozostaviť tak, aby si navzájom nezakrývali tváre.
A čo svadobná fotostena?
Niektoré páry si pripravujú vlastnú fotostenu a chcú mať spoločné fotografie práve pri nej.
Napríklad pri plánovaní jednej svadby v areáli RS Púšť mi mladomanželia vopred napísali, že sa chcú s hosťami fotografovať pri pripravenej fotostene v interiéri.
Aj takúto požiadavku je dobré prebrať dopredu. Pri výbere miesta totiž nestačí iba pekné pozadie. Treba myslieť aj na osvetlenie a dostatok priestoru, aby sa pred fotostenu zmestili väčšie skupiny.
Preto je užitočné, keď vopred viem, kde si mladomanželia predstavujú spoločné fotografie. Môžeme sa porozprávať o možnostiach a prípadne nájsť vhodnejšie riešenie.
Čo ak niekto pri skupinovom fotografovaní chýba?
Aj pri dobre naplánovanom fotografovaní sa môže stať, že niektorí hostia práve nemôžu prísť.
Často ide o starých rodičov, ktorí majú problémy s chôdzou, používajú palicu alebo nevydržia dlhšie stáť. Nemá zmysel ich kvôli jednej fotografii zbytočne presúvať po celom areáli.
V takých prípadoch sa s nimi mladomanželia môžu odfotografovať neskôr priamo pri stole, kde sedia.
Podobne je to pri rodičoch s novorodencami alebo veľmi malými deťmi. Ak práve nemôžu prísť na spoločné fotografovanie, nemusíme na nich čakať s celou skupinou.
Odfotografujeme ostatných a k chýbajúcim hosťom sa vrátime, keď to bude možné.
Nie všetky spoločné fotografie musia vzniknúť počas jednej polhodiny.
Niekedy prídu na rad aj bláznivejšie fotografie
Klasické rodinné fotografie sú jedna vec. Fotografovanie s kamarátmi môže mať úplne inú atmosféru.
Na svadbách som už zažil kamarátov, ktorí vyhadzovali mladomanželov do vzduchu, alebo skupinu žien, ktorá zdvihla ženícha na ruky.
Takéto fotografie väčšinou vznikajú až neskôr počas hostiny, keď je atmosféra uvoľnenejšia.
Práve preto niekedy fotografujeme skupiny na dvakrát. Najskôr klasické fotografie s rodinou a hosťami, neskôr veselé spoločné zábery s kamarátmi.
Oba druhy fotografií majú svoje miesto. Jeden pripomína, kto bol s vami počas svadobného dňa, druhý zase to, aká bola nálada.
Čo si dohodnúť s fotografom ešte pred svadbou?
Skupinové fotografie riešim s mladomanželmi už pri príprave svadobného harmonogramu.
Pred svadbou si od nich pýtam podrobný časový plán, aby som vedel, kde sa budem počas dňa nachádzať a čo nás čaká. Zaujíma ma čas obradu, presuny na hostinu, portrétne fotografovanie aj plánovaný program oslavy.
Súčasťou tejto prípravy je aj dohoda, kedy a kde urobíme spoločné fotografie.
Ak bude fotografovanie pomáhať organizovať starejší, je dobré, aby o ňom vedel vopred. Pri samotnej svadbe potom nemusíme narýchlo vymýšľať, kedy zvoláme hostí a kam ich postavíme.
Odporúčam mladomanželom, aby mi povedali najmä o konkrétnych želaniach. Napríklad ak chcú fotografiu s príbuznými, ktorí prídu iba na obrad, alebo s niekým, kto nemôže dlho stáť či sa potrebuje z hostiny skôr vzdialiť.
A potom už nemusíme mať všetko naplánované do poslednej minúty.
Na svadbe sa vždy niečo posunie, niekto si spomenie na ďalšiu spoločnú fotografiu a ďalší sa práve rozpráva s kamarátmi. S tým sa dá úplne normálne pracovať.
Dôležité je vedieť, ktoré spoločné fotografie chcete, a vyhradiť im vhodný čas. O zvolanie a usmernenie hostí sa už postaráme podľa situácie.
Pri fotografovaní svadby mám rád prirodzené momenty, ale pri skupinových fotografiách treba ľudí aj trochu usmerniť. Nie je na tom nič neprirodzené. Keď sa všetci dobre rozostavia a pozrú do fotoaparátu, za krátky čas môžu vzniknúť fotografie, ku ktorým sa budete radi vracať.
Ak pripravujete harmonogram svojej svadby a nie ste si istí, kedy zaradiť spoločné fotografovanie, pokojne mi o tom napíšte pri prvom kontakte. Pozrieme sa na možnosti podľa miesta obradu, hostiny a vášho programu.