Neradi sa fotografujete a neviete pózovať? Ako prebieha fotografovanie na svadbe

„My sa veľmi neradi fotografujeme.“ Alebo: „My vôbec nevieme pózovať.“

Aj takéto vety počúvam pri stretnutiach so snúbencami. Niekto sa necíti dobre pred fotoaparátom, inému sa nepáči, ako vyzerá na fotografiách. Niektorí sa obávajú, že pri svadobných portrétoch nebudú vedieť, čo robiť s rukami, kam sa pozerať alebo ako sa postaviť.

Rozumiem, že predstava fotografa, ktorý na vás celý deň mieri objektívom, nemusí byť každému príjemná.

Lenže svadobné fotografovanie neznamená, že budete od rána do večera pózovať. Väčšinu svadobného dňa fotografujem tak, ako prirodzene prebieha. A keď príde čas na portréty alebo spoločné fotografie s rodinou, poviem vám, čo a ako budeme robiť.

Svadby fotografujem od roku 2010 a za ten čas som pred fotoaparátom stretol množstvo ľudí, ktorí nemali s profesionálnym fotografovaním žiadne skúsenosti. Preto sa s novomanželmi vopred rozprávam o tom, čo ich čaká a ako budeme spolupracovať.

Nemusíte vedieť pózovať. Od toho máte fotografa

Keď mi snúbenci povedia, že nevedia pózovať, zvyčajne im odpoviem jednoducho: bežne fotografujem ľudí, ktorí sa bežne nefotografujú.

Výsledky mojej práce si môžu pozrieť na webe alebo vo fotoknihe, ktorú nosím na osobné stretnutia.

Pri portrétoch od vás neočakávam, že sa sami postavíte pred fotoaparát a okamžite budete vedieť, čo robiť. Poviem vám, kam sa postaviť, čo s rukami, ako sa otočiť alebo kam sa pozrieť. Keď treba, postoj vám aj predvediem.

Zároveň vysvetľujem, že fotografie vznikajú našou spoločnou spoluprácou. Ja sa starám o svetlo, miesto, kompozíciu a fotografické vedenie. Vy do fotografií prinášate svoje správanie, vzájomný vzťah a osobnosť.

Niektorým ľuďom vyhovujú presné pokyny. Iných stačí trochu nasmerovať a potom sa radšej pohybujú voľnejšie. Preto ku každej dvojici pristupujem individuálne.

Prvé zoznámenie sa nezačína až vo svadobný deň

Ešte predtým, než sa osobne stretneme, si snúbenci zvyčajne pozrú moje fotografie na internete. Už tam zistia, či sa im páči môj spôsob fotografovania, farby, svetlo a momenty, ktoré zachytávam.

Na osobné stretnutie nosím aj fotoknihu. Fotografie na obrazovke mobilu sú jedna vec, ale vytlačené zábery si môžu pokojne prelistovať a prezrieť v inom formáte.

Samotné stretnutie však nie je iba o fotografiách.

Zaujíma ma, akú svadbu plánujú, čo je pre nich dôležité a aké majú predstavy. Väčšinou spolu prejdeme približný priebeh dňa. Vypočujem si ich plán, pýtam sa na podrobnosti a pridám vlastné skúsenosti.

Napríklad vysvetlím, prečo nie je ideálne fotografovať portréty napoludnie na otvorenom slnku. Keď ľuďom svieti priamo do očí, prirodzene žmúria. A to na fotografiách nechceme. Niekedy pritom stačí presunúť fotografovanie na inú hodinu alebo vybrať vhodnejšie miesto v tieni.

Podobne sa rozprávame o presunoch medzi jednotlivými miestami, čase potrebnom na portréty alebo o tom, čo sa bude diať pred obradom.

Nejde mi o to, aby snúbenci bez rozmýšľania prijali každú moju radu. Chcem, aby vedeli, prečo niečo odporúčam. Potom sa môžu rozhodnúť podľa vlastných predstáv.

Približne dva týždne pred svadbou sa, ak je to možné, stretávame ešte raz. Vtedy už máme podrobnejší harmonogram a prechádzame si jednotlivé časti dňa. Ak sa nedá stretnúť osobne, doladíme si potrebné informácie e-mailom.

Vďaka tomu sa vo svadobný deň nemusíme zoznamovať úplne od začiatku. Snúbenci už vedia, ako komunikujem a čo odo mňa očakávať. A ja mám lepšiu predstavu o tom, akí sú, čo plánujú a na čom im záleží.

Počas svadobných príprav si postupne zvykáte aj na fotografa

Keď prídem fotografovať prípravy, najskôr sa rozhliadnem po priestore. Zaujíma ma svetlo, pozadie a možnosti fotografovania.

Fotografujem svadobné detaily, šaty, obrúčky, topánky a ďalšie veci, ktoré si novomanželia pripravili. Postupne sa venujem aj samotnému dianiu – obliekaniu, úpravám účesu, rozhovorom či chvíľam s rodinou.

Nie som však celý čas iba tichým pozorovateľom.

Keď vidím vhodné miesto na zavesenie svadobných šiat, navrhnem ho. Ak niekto stojí v nevhodnom svetle alebo na rušivom pozadí, poprosím ho, aby sa trochu otočil či posunul.

Popritom sa s ľuďmi rozprávam a pomáham s tým, čo je potrebné.

Práve prípravy vnímam aj ako čas, keď si ľudia postupne zvykajú na moju prítomnosť a na to, ako pracujem.

Nie každú chvíľu treba organizovať. Niekedy je lepšie nechať ľudí venovať sa tomu, čo práve robia. Inokedy stačí drobné usmernenie a fotografia vyzerá hneď lepšie.

A keď neskôr prídeme k svadobným portrétom, už sa trochu poznáme. Oni vedia, ako ich usmerňujem, a ja už mám predstavu, ako reagujú na fotografovanie.

Pri obrade už nejde o pózovanie

Pred vstupom do kostola mladomanželom zvyknem pripomenúť jednu vec: nech sa nikam neponáhľajú.

Nie preto, aby vyzerali ako modelky a modeli, ale preto, že niektoré okamihy sa nedajú zopakovať.

Keď nevesta vstupuje do kostola, keď sa stretne so ženíchom, keď si vymieňajú obrúčky alebo prichádza prvý bozk, fotograf má jedinú príležitosť zachytiť, čo sa deje.

Preto odporúčam pokojný priebeh. Nemusíte utekať uličkou ani sa neustále pozerať pod nohy. Kráčajte pokojne, neponáhľajte sa a vnímajte ľudí okolo seba.

Samozrejme, v skutočnosti sa niekedy všetko odohrá rýchlejšie, než sme si pred svadbou povedali. Aj keď na to upozorňujem, občas niekto prejde kostolnou uličkou tak rýchlo, že ho sotva stíham fotografovať.

Svadba nie je filmová scéna, ktorú môžeme opakovať, kým nebude dokonalá.

Počas obradu už mladomanželov neusmerňujem. Fotografujem dianie, hľadám vhodné uhly a sledujem dôležité okamihy aj reakcie ľudí okolo.

Pri svadobných portrétoch vás fotograf vedie

Portréty sú iné než obrad alebo hostina. Tu už do priebehu fotografovania vstupujem aktívnejšie.

Najskôr vyberám konkrétne miesto, kde budeme fotografovať. Aj keď si novomanželia vyberú lokalitu, nie každá jej časť je vhodná v každej dennej dobe.

Rozhoduje smer slnka, pozadie a to, ako svetlo dopadá na tváre.

Potom si všímam drobnosti. Či ženíchovi nevidno mobil alebo kľúče vo vrecku, ako ležia svadobné šaty, či je v poriadku účes alebo kytica.

Začíname jednoduchšími zábermi. Poviem, ako sa postaviť, kam sa otočiť a čo s rukami. Podľa situácie fotografujeme, keď dvojica stojí, kráča alebo sa venuje jeden druhému.

Popritom sa rozprávame. Niekedy sa vraciame k tomu, čo sa odohralo na svadbe, inokedy k úplne bežným témam.

Sledujem, ako ľudia reagujú. Niektoré dvojice sa rozrozprávajú a postupne im stačí čoraz menej pokynov. Iné sa cítia istejšie, keď ich vediem presnejšie počas celého fotografovania.

Každá dvojica je iná a tomu prispôsobujem aj svoj prístup.

Ak sa pred fotoaparátom necítite dobre, povedzte to fotografovi otvorene. Rovnako mu povedzte, čo vám pri fotografovaní prekáža alebo čo by vám pomohlo.

Prirodzené fotografie neznamenajú, že vás fotograf nechá stáť pred objektívom bez akejkoľvek pomoci. Aj pri prirodzenom fotografovaní vám poradí s postojom, rukami či pohľadom.

Cieľom nie je urobiť z vás skúsených modelov. Ide o to, aby ste sa pri fotografovaní cítili dobre a na fotografiách spoznali sami seba.

Nemusíte sa neustále usmievať ani predvádzať veľké gestá. Aj pokojnejšie zábery, jemné úsmevy či obyčajný pohľad jeden na druhého majú svoju atmosféru a hodnotu.

Najlepšie fotografie nemusia vyzerať ako fotografie niekoho iného

Pri stretnutiach so snúbencami často rozoberáme aj to, aké portréty by chceli mať.

A práve tu im rád pripomínam, že fotografie nemusia vzniknúť na mieste, ktoré je práve populárne, ani podľa záberu, ktorý videli na internete.

Ak radi bicyklujete, môžeme do fotografovania zapojiť bicykle. Ak máte psa, vezmite ho so sebou. Ak hráte futbal, poďme fotografovať na ihrisko. Ak radi chodíte na turistiku, prečo nevziať turistické batohy alebo nevybrať miesto, kam spolu chodievate?

Niekedy stačí aj obľúbená cesta, lúka alebo miesto, ktoré má pre vás osobný význam.

Snúbencom odporúčam skúsiť aj Pinterest. Stačí zadať svoju záľubu a pridať výraz „wedding photos“. Tak môžu objaviť nápady, ktoré by ich inak nenapadli.

Neznamená to, že následne budeme presne kopírovať cudzie fotografie. Inšpirácia nám pomôže nájsť vlastný spôsob, ako zachytiť niečo, čo je pre dvojicu typické.

Takto sme napríklad fotografovali aj Alžbetu a Štefana na Ranch 13 v Nemšovej, kde sa pri portrétoch objavili turistické batohy aj pes.

Takéto fotografie mám rád aj preto, že sú osobnejšie. A pre mňa ako fotografa je príjemné, keď každá dvojica prinesie do fotografovania niečo nové. Vďaka tomu nevznikajú stále rovnaké zábery.

Sú to predovšetkým vaše fotografie. Mali by sa páčiť vám, nie vzniknúť iba preto, že fotograf niečo navrhol.

A čo skupinové fotografie? Tam sa trochu organizácii nevyhneme

Pri fotografovaní s rodičmi, súrodencami, starými rodičmi alebo kamarátmi už treba ľudí usmerniť.

Vybrať miesto, postaviť skupinu, skontrolovať, či sa ľudia navzájom nezakrývajú, a počkať, kým sa všetci pozrú smerom k fotoaparátu.

Niektorí hostia sa fotografujú radi, iní sa radšej schovajú niekam dozadu. Pri väčšej skupine je preto potrebná trochu dôraznejšia organizácia.

Pri spoločných záberoch však nejde o dokonalé pózovanie. Ide najmä o to, aby ste mali spoločnú spomienku s ľuďmi, na ktorých vám záleží.

Ak sa chcete vyhnúť zdĺhavému organizovaniu, pomôže vopred vedieť, s kým sa chcete odfotografovať a kedy bude na spoločné fotografie vhodný čas.

Najmä pri početnejšej rodine je dobré myslieť na najdôležitejšie kombinácie ešte pred svadbou. Počas hostiny sa potom nemusí zisťovať, koho sme zabudli odfotografovať a kde sa práve nachádza.

Počas hostiny už nemusíte myslieť na fotografa

Keď sa skončia portréty a organizované spoločné fotografie, moja práca sa mení.

Počas hostiny už mladomanželom nehovorím, ako sa majú správať, kam sa pozerať alebo ako sa majú usmievať.

Sledujem, čo sa deje.

Fotografujem rozhovory, reakcie pri príhovoroch, zábavu, tanec, stretnutia rodiny a kamarátov aj drobné situácie, ktoré by si mladomanželia možno ani nevšimli.

Snažím sa zachytiť nielen samotný program, ale aj ľudí, ktorí sú jeho súčasťou.

Keď niekto prednáša príhovor, nezaujíma ma iba rečník. Sledujem aj mladomanželov, rodičov a hostí. Práve ich reakcie často povedia o atmosfére viac než samotný záber človeka s mikrofónom.

Pri plánovaných udalostiach, napríklad pri prvom tanci, potrebujem vedieť vopred, či bude nacvičená choreografia, zdvihnutie nevesty alebo iný výrazný moment. Vďaka tomu sa pripravím a vyberiem si vhodné miesto.

Počas samotného tanca už mladomanželov neriadim. Podobne ako pri obrade sledujem a fotografujem to, čo sa odohráva.

A práve pri takýchto situáciách vznikajú fotografie, na ktorých ľudia vôbec nemyslia na to, že sú fotografovaní.

Svadobný deň je plný okamihov, ktoré nevznikli na pokyn fotografa. Rozhovor so starými rodičmi, smiech pri stole, objatie kamarátov alebo nečakaná situácia na tanečnom parkete.

Tieto fotografie patria k svadbe rovnako ako upravené portréty.

Čo môžete urobiť, ak sa neradi fotografujete?

Pred svadbou nemusíte trénovať desiatky póz pred zrkadlom. Oveľa užitočnejšie je vedieť, čo chcete, a otvorene sa o tom porozprávať s fotografom.

• Pozrite si celé svadobné galérie, nielen niekoľko najkrajších portrétov. Uvidíte, ako fotograf zachytáva aj prípravy, obrad, hostinu a bežné dianie.
• Povedzte fotografovi o svojich obavách. Či vám prekáža pózovanie, vlastný úsmev alebo sa jednoducho necítite dobre pred fotoaparátom. Fotograf by o tom mal vedieť.
• Porozprávajte sa o tom, aké fotografie chcete. Nemusíte mať pripravený zoznam póz. Stačí opísať atmosféru, svoje záujmy alebo miesta, ktoré máte radi.
• Vyberte si fotografa, s ktorým sa vám dobre komunikuje. Nestačí, že sa vám páčia jeho fotografie. Dôležité je aj to, či vám vyhovuje jeho spôsob práce.
• Nechajte si na portréty primeraný čas. Ak budete neustále sledovať hodinky a ponáhľať sa na ďalší bod programu, fotografovanie si veľmi neužijete. Preto sa o harmonograme rozprávajte vopred.
• Nesnažte sa celý deň dokonale vyzerať pred fotoaparátom. Svadba je živá udalosť. Okrem upravených portrétov majú svoju hodnotu aj fotografie skutočných situácií, smiechu a emócií.

Nemusíte byť modelmi, aby ste mali pekné svadobné fotografie

Ak sa neradi fotografujete, povedzte to fotografovi. Nie je dôvod to pred ním skrývať.

Zároveň však nemusíte očakávať, že bude celý deň niekto organizovať každý váš pohyb.

Pri prípravách sa postupne zoznámite s jeho spôsobom práce. Počas obradu a hostiny sa venujete tomu, čo sa deje okolo vás. Pri portrétoch vám fotograf pomôže s postojom, rukami, svetlom a výberom miesta.

A ak máte vlastné predstavy, obľúbené miesta či záľuby, prineste ich do fotografovania. Nemusíte napodobňovať fotografie iných dvojíc.

Pre mňa je najdôležitejšie, aby výsledné fotografie neboli iba pekne naaranžované zábery, ale aby vám aj po rokoch pripomínali váš vlastný svadobný deň a ľudí, s ktorými ste ho prežili.

Peter Duchovič – svadobný fotograf od roku 2010